Založ si blog

Nobelova cena za ekonómiu 2016 – za rozvoj teórie kontraktov

 

Cena Švédskej národnej banky za ekonomické vedy pamäti Alfreda Nobela  (Sveriges Riksbanks pris i ekonomisk vetenskap till Alfred Nobels minne), neoficiálne Nobelova cena za ekonómiu. Cenu udeľuje raz ročne Švédska kráľovská akadémia vied. Je najprestížnejšou cenou v oblasti ekonomických vied. Na rozdiel od ostatných cien, ktoré sa udeľujú na špeciálnej ceremónii, daná cena nie je súčasťou testamentu Alfreda Nobela. Pripomeňme si zaujímavé fakty.

Továreň na výrobu dynamitu Dynamit-Nobel v Bratislave založil roku 1873 Alfréd Bernhard Nobel, švédsky strojný inžinier, ktorý sa rovnako ako jeho otec Alfréd Nobel venoval výskumu v oblasti chémie, a najmä účinkom rôznych druhov výbušnín. Mladý Nobel vyrobil z nitroglycerínu a infuzóriovej hliny dynamit. Tento svoj veľký vynález vedel využiť na podnikanie. Spojil sa s obchodníkom Maxom Philippom z Hamburgu a založili obchodnú spoločnosť.

 

Nitroglycerin Aktiebolaget AB, Švédsko – 1864

Nitroglycerine Company, Nórsko – 1865

Dynamite Company, Nemecko – 1865

United States Blasting Oil Company, USA – 1866

Dynamitka Nobel Co v Zámkoch pri Prahe – 1868

Dynamite Nobel Paulilles, Francúzsko – 1870

British Dynamite Company, 1870

Dynamitka v  Ardeer pri meste Stevenston, Škótsko – 1873

Dynamitka v  Avigliane, Taliansko – 1873

Dynamitka v Bratislave, Rakúsko – Uhorsko – 1873

 

Keď Alfred Nobel zomrel bol vlastníkom 93 podnikov na výrobu dynamitu v Európe a Amerike. Vyrábali 66 000 ton výbušnín ročne.

 

Cena vznikla v roku 1969. Ku koncu tohto roku bude jej nositeľmi 77 ekonómov. Cenu môže dostať nielen jeden ekonóm, ale aj niekoľkí. Laureáta, alebo laureátov vyhlasujú druhý októbrový pondelok v Štokholme. Odovzdáva sa každoročne 10. decembra. Tohto roku cenu získali Bengt Robert Holmström (1949) a Oliver Simon D’Arcy Hart ( 1948). Proces výberu laureáta každej následnej ceny pozostáva z nasledovných etáp:

  1. Nobelovský výbor posiela asi 3 000 ankiet presne určeného vzoru preto, aby ju vyplnili známy vedci, ktorých považuje za dôstojných pri výbere laureáta ceny (je to september, ktorý predchádza roku udelenia ceny.
  2. Nobelovský výbor spracováva získané ankety (posledný termín odovzdania je 31. január) a vyberá vedcov, ktorí boli spomínaní hoci len niekoľko razy (zvyčajne je to 250 – 350) vedcov (február).
  3. Nobelovský výbor navrhuje špeciálne vybraným expertom zhodnotiť prácu kandidátov (marec – máj)
  4. Nobelovský výbor zostavuje správu pre Švédsku kráľovskú akadémiu vied na základe získaných expertných hodnotení. Správu podpisujú všetci členovia výboru (jún – august)
  5. Správa putuje do akadémie vied: Diskutuje sa o nej na dvoch rokovaniach ekonomickej sekcie (september).
  6. Švédska kráľovská akadémia vied volí laureáta väčšinou hlasov; výber je konečný a nediskutuje sa o ňom; vyhlasuje sa laureát ceny (október).
  7. Laureát, alebo laureáti získavajú cenu v Štokholme spolu s laureátmi z iných vedných odborov (10. december ).

 

Aká je úloha transakcií a ich organizujúcich kontraktov v ekonomike? Ekonomiku si môžeme predstaviť ako pozostávajúcu zo samostatných indivíduí, alebo samostatných indivíduí a ich spoločenstiev, ktoré si vymieňajú medzi sebou zdroje, ktoré im patria. Vzájomné pôsobenie medzi ľuďmi (správnejšie medzi agentmi výroby), v procese ktorej sa uskutočňuje odovzdanie z rúk do rúk tých, či iných zdrojov, za nazýva transakcia.  Transakcie dosahujú dosiahnutie určitého bodu rovnováhy – rovnováhy medzi ponukou a dopytom. Potrebujeme ich, aby sme nielen vyhľadali rovnováhu, ale ju aj realizovali. Ekonomická teória pred inštitucionalizmom, alebo novo klasická ekonómia neposudzovala kontrakty, alebo ich posudzovala ako keby sa uskutočňovali automaticky. Fakticky posudzovala len  predbežné podmienky ich realizácie, teda predbežné podmienky ekonomickej interakcie (vzájomného pôsobenia), ale nie toto vzájomné pôsobenie.

Novo inštitucionálna ekonomická teória je postavená na predpoklade, že transakcie sa neuskutočňujú automaticky. Transakcia je sprevádzaná určitými nákladmi, ktoré podmieňujú ako samotný fakt realizácie, či sa bude vôbec realizovať, ale ostane hypotetický, ako aj jeho typ. Predpokladajme, že máme bod rovnováhy. Ale hodnota určitej transakcie, zvyšuje jej cenu. V dôsledku toho sa uskutočňuje buď určitý posun krivky dopytu a krivky ponuky a vzniká nový bod rovnováhy; alebo sa daná transakcia neuskutočňuje. Nenachádzajú sa ľudia, ktorí sú ochotní platiť doplnkovú cenu.

 

VZÁJOMNÉ POSOBENIE ÚČASTNÍKOV EKONOMICKÉHO ŽIVOTA (ÚČASTNÍKOV KONTRAKTU)

 

Čím sa účastníci kontraktu riadia v procese vzájomného pôsobenia (interakcie)? Všetci majú individuálne záujmy, ktoré dôrazne presadzujú. Stupeň dôrazu závisí och charakteru indivídua. Preto sa ich vzájomné pôsobenie redukuje na problematiku (otázku) koordinácie záujmov.  Daný problém je problémom inštitucionálne teórie v v rámci ekonomického prístupu. Účastníci kontraktu sa charakterizujú dvomi vlastnosťami, ktoré sú vlastné súčasného ekonomickému životu.

1) všetci účastníci ekonomického života (účastníci) sa považujú za prvotne slobodných ľudí. To znamená, že nikto ich nenúti vstupovať do tých, či iných kontraktov, do kontraktov stupujú dobrovoľne.

Problematika dobrovoľnosti našich ekonomických činov je vo všeobecnosti veľmi zaujímavá. Z hľadiska zástancov ekonomickej teórie, ktorí sú na ľavej strane politických názorov, nevystupujeme do ekonomických kontraktov dobrovoľne. Ľudia musia pracovať. Nútia nás okolnosti. Zástancovia pravého spektra politických názorov hovoria, niečo podobné. Aj podnikateľ nevstupuje do kontraktov dobrovoľne. Musí investovať.

2) všetci účastníci ekonomického života (účastníci kontraktu) sledujú svoje vlastné záujmy.

V dôsledku toho, že účastníci kontraktu dobrovoľne súhlasia vzájomne pôsobiť, ale súčasne sledujú vlastné záujmy, musia prísť k vzájomnému súhlasu. Veď nikto nemôže donútiť iného urobiť niečo, čo by protirečilo jeho záujmom. Preto kontrakt v sebe nesie vlastnosť tohto súhlasu, ale aj proces jeho dosiahnutia.

 

ZÁKLADNÉ ZLOŽKY KONTRAKTU

1) predmet kontraktu;

Ako predmet kontraktu sa špecifikuje (opisuje) druh spoločnej činnosti (keď je to spoločná činnosť) a spôsoby, ktorými partneri nadväzujú činnosti medzi sebou (vzájomná väzba).     Ak je predmetom kontraktu predaj vreca zemiakov. Podľa kontraktov sa predpokladá, že Jožko Mrkvička, ktorá je vlastníkom zemiakov, vám ich odovzdá za to keď kej dáte 50 EUR. Nie je to napísaný kontrakt, je implicitný, ale je to aj spotový kontrakt (momentálny).

2) Veľkosť náhrady, ktorí dostávajú účastníci za svoje činy;

3) Pravidlá a procedúry, ktoré používajú strany v kontraktom podmienených činoch v budúcnosti;

Súčasťou implicitného kontraktu s Jožkom Mrkvičkom, ktorý predáva vrece zemiakov, sa v budúcnosti nepredpokladajú žiadne činnosti. Môžu však byť ak vám Jožko Mrkvička povie: „Ak by ste našli vo vreci zhnité zemiaky, prineste ich dám vám dobré!“ Je to prísľub do budúcnosti, ktorý vychádza z presvedčenia, že Jožko Mrkvička vám predáva kvalitné, pretriedené zemiaky.

Čo sa týka kontraktov, ktoré majú dlhšiu dobu platnosti, alebo ak chcete platia určitý čas od dátumu k dátumu, v nich sú veľmi dôležité body, ktoré sú spojené s procedúrami a pravidlami, ktorými sa ďalej riadia účastníci kontraktu. Napríklad predajca osobného automobilu ho nielen predáva, ale sa aj zaväzuje poskytovať servis v priebehu určitého obdobia, ktorý je súčasťou kontraktu. V tomto období by mal kontrolovať automobil, aby sa neodklonil od určitých technických parametrov. Preto v kontraktoch existujú pravidlá predchádzania konfliktom. V kontrakte je preto napísané, akým spôsobom budete predchádzať konfliktom. Je tam napísané ako budete vzájomne pôsobiť v prípade konfliktu. Vo väčšine to predpokladá využitie existujúcich zákonov, alebo napríklad rozhodcovského súdu.

4) Očakávané správanie;

 

Kontrakt zahŕňa charakteristiku správania zúčastnených strán, ktorú jedna od druhej očakáva. Tento prvok kontraktu je najdôležitejší. Ekonomika je často neurčitá. Práve tento prvok do kontraktu vnáša atmosféru spoľahlivosti, určitosti a predpovedateľnosti. Budete vedieť čo za čím nasleduje.

Napríklad kúpite si vzdelávací kurz od súkromnej firmy. Podľa kontraktu budete vedieť čo budete v rámci kurzu robiť. Znamená to, že priestor opísaný kontraktom o vzdelávaní, sa stáva predpovedateľný a určitý, či spoľahlivý.

ŠTRUKTÚRA KONTRAKTU                     Z hľadiska teórie kontraktového práva môžeme vyčleniť rad parametrov, podľa ktorých sa kontrakty odlišujú. Patria k nim:               1) veľkosť;               2) doba trvania;               3) obsah;               4) periodicita;               5) formalizovanosť;               6) reálna rovnosť (alebo nerovnosť) účastníkov;                              Pozrime sa detailnejšie na jednotlivé prvky kontraktov. Pokúsime sa to na základe niektorých konkrétnych príkladov:                       1) Veľkosť:                              Veľkosť môže byť objektívna, ale aj subjektívna. Objektívna veľkosť kontraktu – to je veľkosť, ku ktorej môžu mať vzťah súdne inštancie. Každá krajina má pojem malej zmluvy a veľkej sumy, ktorá sa týka posúdenia rozhodcovským (arbitrážnym) súdom.               Subjektívna (alebo relatívna) veľkosť kontraktu je spojená s „efektom bohatstva“. Čím väčší je váš kapitál, tým menši podiel v ňom má suma určitého kontraktu, vďaka čomu je subjektívna veľkosť kontraktu rôzna pre rôznych účastníkov kontraktu. Je spojený v ekonomickej rovina s reálnou rovnosťou, alebo nerovnosťou účastníkov kontraktu.         2) Dĺžka          Kontrakt môže mať ľubovoľnú dĺžku – od jednorazového kontraktu, alebo spotového kontraktu (spot market contract) až do kontraktu  s neurčitým záverom. Príkladom prakticky nekonečného (bez určitého termínu konca) je tenture – doživotný kontrakt profesora. Tento profesor môže prednášať pokiaľ mu to dovolí zdravie.                Ďalším príkladom je autorské právo. Jeho dĺžka môže byť rôzna. Tento kontrakt môže byť konečný. Autorské právo môže byť v rôznych krajinách rôzne. Jeho ochrana môže byť 5, či 10 rokov o smrti autora. Avšak vo väčšine krajín autorské právo trvá 25 rokov. Po tomto termíne sa môže dielo slobodne publikovať. Mnohé inštitúcie sa však snažia obchádzať autorské práva.          3) Obsah (contract content).                       Teória kontraktného práva štandardne (vo väčšine prípadov) vymedzuje nasledovné typy kontraktov:          •     Sale        •     Hire        •     Employment        •     Marriage        •     Consumer credit        •     Rent        •     Mortage        •     Leasehold        •     [Credit]                Sale contract (kontrakt predaja). Tu nie je potrebný komentár.               Hire contract (kontrakt jednorazového nájmu). V danom kontrakte sa opisuje, čo musí byť konkrétne urobené. Napríklad uzavriete takýto kontrakt s maliarom, ktorý vám vymaľuje byt.                Employment contract (zamestnanecký kontrakt). Opisujete svoje právo ako najímateľa, že môžete využívať činnosť najatého človeka. To znamená, že hire contract a employment contract sú principiálne rôzne kontrakty.        Marriage contract (predmanželská zmluva).  Daný kontrakt predpokladá, že určitým spôsobom sa využíva spoločne nazhromaždené vlastníctvo a získavate práva k tomuto majetku, ktorý bude realizovaný v procese spoločného života, ale aj v prípade rozvodu.               Consumer credit contract (kontrakt spotrebiteľského úveru). Je vždy asymetrický. O veriteľov sa „starajú“ skupiny právnikov. Vo všetkých krajinách však existujú zákony na ochranu spotrebiteľov.                Nasledovné tri druhy kontraktov – rent, Mortgage и Leasehold contracts – sú kontraktmi prenájmu toho, alebo iného zdroja.         Rent contract (kontrakt  prenájmu).  Kontrakt prenájmu je štandardná dohoda prenájmu určitého majetku, ktorý predpokladá, že vzhľadom k tomuto majetku neposkytujete žiadnu zálohu. Vo všeobecnosti sa v prípade rent contract, ako aj v prípade  leasehold contract, ste známy, teda ste schopní ručiť svojim majetkom, a preto nemusíte dokazovať, že vlastníte majetok. Rent contract môže napríklad uzatvárať korporácia, ktorej majetok je ľahké opísať a dá sa premeniť na hotovosť.        Mortgage contract (hypotekárny úver, ktorého cieľom je kúpa nehnuteľností). Je to veľký kontrakt nájmu, ktorého zálohou je celá vaša úverová história ako taká, sama o sebe. Mortage kontrakt je typický pre rodiny strednej triedy a vyššie spoločensko-ekonomické vrstvy. Zvyčajne je to systém získania nehnuteľností, kde nehnuteľnosť je založená v prospech banky, ktorá poskytuje úvery. Systém je nasledovný. Banka vydáva hypotekárne záložné listy, ktoré sú kryté nehnuteľnosťami, ktoré nadobúdajú klienti. Vo vyspelých krajinách existuje veľmi dobre fungujúci systém zaistenia týchto úverov. Vďaka nemu sa úvery stávajú dostatočne bezpečné.        Leasehold contract (lízingový kontrakt). Lízing keď je vec prenajatá a po skončení lízingu ju vrátite. Lízing keď vec prechádza do vášho majetku.         Credit contract  (úverový kontrakt). Väčšina právnikov tvrdí, že úverová dohoda (Credit) je predaj finančných prostriedkov (Sale) a špeciálne ho nevymedzuje. V teórii kontraktného práva vymedzenie komerčného úverového kontraktu je veľmi zriedkavé. Existuje názor, aby bol právne vymedzený.                 4) Frekvencia                              Kontrakt môže byť jednorazový a opakujúci sa. Opakujúci sa kontrakt, je kontrakt, ktorý sa opakuje denne, týždenne, mesačne, ročne a podobne. Znamená, že v určitom období sa robí určitá činnosť. Ak pri určitej frekvencie sa opakovanie kontraktu zhoduje s obratom obratového kapitálu – je to súkromný opakujúci sa kontrakt. Ak pri svojej frekvencia opakovanie kontraktu opakuje s obnovou základného kapitálu, základných prostriedkov, vtedy je to opakujúci sa, ale zriedkavý kontrakt.                5) Formalizovanosť                       Kontrakty sú písané a nepísané. Čím je kontrakt menší, tým je menšia pravdepodobnosť, že sa bude zapisovať. Miera formalizácie je základným problémom kontraktového práva, ale aj problémom teórie kontraktov. V značnej miere sa budeme zaoberať zdôvodnením tej, alebo inej formy kontraktu. Obsah kontraktu ako takého sme už opísali. Ďalšie „hlbšie ponorenie sa“ do jeho obsahu, alebo podstaty, bude „ponorením sa“ do spotrebiteľských hodnôt toho, alebo iného produktu. To vlastne ekonomická teória neopisuje.          6)  Reálna rovnosť (alebo nerovnosť) účastníkov        Reálna rovnosť účastníkov je v prípade symetrického kontraktu (napríklad pri kúpe zemiakov). Na jednej strane vystupuje jeden kupujúci a na druhej strane je jeden predávajúci.  Príkladom asymetrického kontraktu – nákup osamoteným kupujúcim určitého produktu, ktorý vyrába veľká nadnárodná korporácia. V tomto prípade sa prejavuje reálna nerovnosť – vy si nemôžete klásť svoje podmienky, vy jednoducho kupujete produkt firmy Apple, alebo nekupujete. Asymetrický kontrakt je spojený s tým, že veľká firma vzájomne pôsobí s veľkým množstvom veľmi malých, z jej hľadiska ničotných spotrebiteľov.  Firma pre každého z nich nebude modifikovať svoje kontrakty. Akýkoľvek so spotrebiteľov nebude vystupovať ako strana kontraktu – bude pasívny. Je to dôležité z ekonomického hľadiska, že sa to dokonca fixuje právnikmi.               Kontrakty sa preto opakujú, ale aj štandardizujú. Tieto typy kontraktov sa týkajú najmä masovo vyrábaných tovarov.        ZÁKLANÉ POJMY KONTRAKTNÉHO PRÁVA                     Privacy – súkromnosť. Tento pojem sa používa v podobe  «with privacy» a «without privacy», čo znamená s vedomím vlastníka a „bez vedomia vlastníka“. Je to hlavný prvok kontraktového práva, ktorý definuje, že máš prácu konať len po súhlase s druhou stranou, alebo autonómne.        Formation of contract – zostavenie kontraktu. Treba poznamenať, že je to dosť drahá procedúra, a treba jej venovať pozornosť.        Contract content – obsah kontraktu (vyššie).        Misinterpretation of contract – deformácia kontraktu. Fakticky misinterpretation of contract je porušenie formálnych podmienok kontraktu. Môžete to urobiť uvedomene, alebo neuvedomene . kvôli zábudlivosti, alebo nepochopeniu kontraktu. V akomkoľvek prípade je to porušenie kontraktu.         Capacity – objem oprávnení (plnomocenstva) každej strany. О tento pojem je blízko spojený s pojmom «privacy». Každá strana má určitý objem oprávnení (plnomocenstva) v rámci kontraktu. Napríklad v employment contract objem plnej moci predstaviteľa najímajúcej firmy je vyjadrený právom dávať príkazy. Týkajú sa činnosti počas osemhodinového pracovného času. Objem oprávnení zamestnanca je nerobiť nič viac ako predpisuje kontrakt. Iný príklad. Veľkosť oprávnenia niekoho, kto si zobral auto na lízing je používať ho, ale nepredať pred splatením sumy dlhu.                S porušením kontraktu  (misinterpretation of contract) je spojený pojem «illegality» – «nezákonnosť alebo nelegálnosť». Vaše činy budú považované za nelegálne, ak prevyšujete objem svojich oprávnení  (capacity). Popri pojme «illegality» existuje pojem «mistake» –  chyba. Illegality je uvedomelé porušenie zákona, alebo kontraktu Mistake je neuvedomelé porušenie zákona alebo kontraktu.                Nemusí existovať zapísaný kontrakt. Existuje množstvo štandardných kontraktov, ktoré sa uzatvárajú, ale niekedy postačuje aj svedectvo pri odovzdaní, toho ktorého tovaru. Niekedy postačuje objednávka a záručný list. Žiaden kontrakt neexistuje.               Spomeňme si akými dokumentami sa regulujú vzťahy s predavačom pri nákupe, napríklad osobného počítača. V takomto prípade a nepodpisuje kontrakt.         Zvyčajne platíte za nákup, a súčasne dostanete účet, záručný list, technický návod. Ak počítač prestane fungovať, použijete záručný list. Máte záruku. A čo budete robiť keď ste napríklad zaplatili za osobný počítač a nedostali ste ho. Niekedy vám nestačí účet potvrdzujúci, že ste zaplatili. Možno sa budete musieť obrátiť na súd. Využijete zákon, ktorý reguluje vzťahy tohto typu. Zákon predpokladá vznik podobných situácií.               Zákony skracujú náš čas na podpis kontraktu, umožňujúcu používať zjednodušenú formu, keď je kontrakt jednoduchý. Ak by sme písali úplné kontrakty na predaj všetkých predmetov, polovica transakcií by sa jednoducho neuskutočnila. O TEÓRII KONTRAKTOV                V právnickej vede existujú dva pohľady na podstatu kontraktov:                1. «Will theory». Vznikla ešte v XVII-XVIII storočí, keď sa formovali základy súkromného práva. Will theory predpokladá, že kontraktové právo je súbor pravidiel, ktoré indivíduám zjednodušujú vstupovať do kontraktov na základe vlastného výberu, a na základe vlastných podmienok. Inými slovami povedané, kontraktné právo je podľa tohto teoretického prístupu, vytvorenie slobody pre indivíduum za vlastných podmienok. V súlade s  will theory, je primárne, prvoradé je želanie indivíduí uzavrieť vzájomný obchod, ich vôľa je vyššia ako zákon (čo je veľmi dôležité). Ako spomínané indivíduá poukazujú na to, že ich obchod sa vyníma (nereguluje sa) spod pôsobnosti určitých zákonov, súdy nemajú právo používať k danému obchodu, tieto zákony, ak tieto vôbec existujú. Je to typické precedentné anglosaské právo, ktoré je založené na tom, že súdy pomáhajú uskutočneniu obchodov, avšak neregulujú ich násilne.          Will theory dominovala v 20. až 30. rokoch nášho storočia. Avšak postupne sa zistilo, že pro rade kontraktov sa reálne porušuje reálna rovnosť účastníkov (kontraktu). Štát nemá právo nechávať bez kontroly a pozornosti kontrakt medzi globálnou korporáciou a určitým občanom. Preto bola v päťdesiatych a šesťdesiatych rokov will theory v právnej teórii prakticky nahradená «promise theory».         2. «Promise theory». Logika promise theory sa kvalitatívne odlišuje od will theory. Promise theory už nepredpokladá, že účastníci zákona sú v porovnaní so zákonom vyššou inštanciou. Zameriava sa na ich záväzkoch (sľuboch). Z hľadiska ekonóma, je to veľmi zaujímavý jav, pretože v promise theory prišli právnici k tým istým záverom ako ekonómovia. A to v nasledovných oblastiach: kontrakt určuje určité orientačné body pre naše správanie, ktoré budeme nasledovať; keď uzavrieme kontrakt, môžeme dúfať, že sektor (sféra! zachytávajúca tento kontrakt, je zrejmý, jasný. V dôsledku toho promise theory, sa sústreďuje najmä na záväzkoch, ktoré sú vopred regulované zákonom (nachádzajú sa v rámci zákona).  Promise theory má ešte jednu interpretáciu: ľudia si neberú na seba také záväzky, ktoré neexistovali skôr, teda nevytvárajú si nové záväzky. Daný prístup predpokladá, že zákonodarstvo je prvotné a my nemôžeme vystupovať za rámec pri uzatváraní kontraktov. Keď je zákon prijatý, vznikajú rámce určitých záväzkov.               S promise theory je spojený celý rad veselých príhod, ktoré sa týkajú vypovedania, ale nenaplnenia kontraktu. Ako je známe, právnici sa zaoberajú práve tým, že sa venujú nenaplneným kontraktom a menej vytváraním nových kontraktov. Pre nich sú zaujímavé kontrakty spojené so škandálom a začalo sa súdne ťaženie.               Napríklad existujú A a B. A sľúbil predať vrece zemiakov za 50 EUR, ale nevykonal platbu. B predal zemiaky iným. Kto porušil kontrakt?               Z hľadiska will theory A porušil kontrakt, pretože najdôležitejší je tu záväzok, ktorý sám zafixoval. Slobodne ho formuloval pred B. Z hľadiska promise theory A neporušil kontrakt, porušil ho B, lebo nezaplatil. Znamená to, že A z rozumného hľadiska neporušil kontrakt.         Z ekonomického hľadiska to znamená, že A sľúbil B predať mu zemiaky za cenu, ktorá existuje na voľnom trhu.  Ak by bola cena na trhu 40 EUR za vrece zemiakov, B by mu musel zaplatiť nielen 40, ale dokonca aj 50 EUR. Ak by A sľúbil niečo B, a určil by cenové pásmo, a nesplnil svoj záväzok, porušil by tým zákon. Mohol by byť potrestaný. Právnici označujú túto situáciu za patovú, ekonómovia za takú, ktorá sa dá vyriešiť.         COMPLETE CONTRACT         Anglosaský pojem «complete contract»  sa dá preložiť ako „dokončený (vyplnený) kontrakt“, ale lepšie je ho nazvať „vyčerpávajúci“ kontrakt. Pojem „vyčerpávajúci kontrakt“ sa podobá na pojem ideálny plyn. Je to plyn, ktorý nemá vlastné vlastnosti. Tento kontrakt sa nedá napísať kvôli celému radu dôvodov, avšak spomínaná abstrakcia je nevyhnutná pre pochopenie toho, čím je kontrakt sám o sebe, ale aj preto, aby sme vedeli to, aké sú možné odklony od kontraktu, a v akých formách sú prípustné.                Paul Milgrom a John Roberts zaviedli pojem «complete contract» (úplný kontrakt). Pozrime sa na základné črty takýchto kontraktov:               1. Complete contract musí absolútne presne určiť čo je každá strana povinná robiť v každom možnom vývoji situácie. Avšak pretože žijeme v dosť neurčitom svete (naše poznatky sú obmedzené) množstvo takýchto prípadov je nekonečné už na úrovni prvého kroku pri napĺňaní kontraktu.                 2. Complete contract  musí určiť distribúciu nákladov a výsledkov v každom z množstva možných prípadov. Inými slovami povedané, úplným kontraktom sa určujú náklady, s ktorými je spojená činnosť ekonomických agentov v každom z prípadov, a ten úžitok, ktorá je podmienená ich činnosťou.           3. V tomto prípade complete contract musí určiť všetky možné realizácie vonkajších udalostí, alebo akýchsi verzií pri výkone daného kontraktu, ale súčasne zohľadniť (predpovedať) nedodržanie jednou zo strán tých, či iných podmienok kontraktu s tým súvisiace príslušné sankcie.          4. Základné body complete contract  sa musia vytvárať takým spôsobom, aby každá zo strán považovala pre seba potrebné v každý určitý moment dodržiavať podmienky kontraktu. Kontrakt je dobrovoľný a realizuje sa bez prinútenia a je založený na princípoch vzájomnej výhodnosti. Predstavme si hypoteticky taký kontrakt, do ktorého môžu obe strany zapísať všetko. Nazývajú ho  «perfect contract» – «dokonalý kontrakt». Existuje vo svete dokonalej „úplnej“ informácie, kde nebývajú dlhšie trvajúce transakcie, kde sa všetko dá urobiť v jeden moment.  Paul Milgrom a John Roberts ho úspešne nazvali «complete contract», pretože v moment jeho uzavretia je fakticky naplnený.  Svet dokonalých informácií predpokladá nasledovné podmienky:                1. absolútnu racionalitu (absolute rationality);          2. dokonalé (úplné) informácie (perfect information);          3. kalkulovateľnosť, vypočítateľnosť (instant calculation).                         V reálnom svete neexistujú tieto podmienky, preto máme nedokonalé kontrakty. Úlohou teórie kontraktov je vymedziť rôzne druhy nedokonalostí kontraktov; vysvetliť akým spôsobom sa predsa obchody uzatvárajú a určiť tú hranu, za ktorou sa neuzatvárajú.                Všimnime si, že ak dokonalý kontrakt umožňuje absolútne predvídanie všetkých možných okolností, avšak ako aj firmy, tak aj indivíduá nemôžu dokonca ani vzdialene predvídať varianty, s ktorými sa stretnú. V tak neurčitom prostredí prežívajú len vďaka kontraktom. Vzájomne sa spájajú, aby vyriešili neurčitosť. Samotné väzby nie sú pevné. Neurčitosť kontraktov je ich imanentná vlastnosť. Ak by to tak nebolo, nebolo by predmetu skúmania.   PROBLÉMY V REÁLNOM SVETE           1. V reálnom svete existuje nie absolútna, ale obmedzená racionalita (bounded rationality). Ľudia si vyberajú určité stratégie a sledujú ich, pokiaľ prinášajú pozitívne výsledky. Práve preto stúpa význam skúmania inštitúcií. Ľudia začínajú uskutočňovať výber v rámci presných, železných rámcov, ktoré sú podmienené existujúcimi inštitúciami. Indivíduum má pre výber malý priestor, v rámci neho sa pokúša správať racionálne, a súčasne sa neho bojí vystúpiť. Ak náboženstvo zakazuje určité jedlo, z tých čo nezakazuje si vyberá najlepšie. Príklad väzňa. Vo väzniciach sa robia sociologické výskumy, lebo väzni majú obmedzené možnosti výberu. Neovplyvňujú ju vonkajšie faktory. Výskumy uväznených boli a sú produktívne. Výskumy slobodných ľudí sú nedokonalejšie, lebo ich správanie ovplyvňuje  oveľa viac faktorov. Spoločnosť sa vždy snaží fungovať, alebo nasledovať určité modely a v ich rámci konať racionálne.          2. V reálnom svete neexistujú úplné, alebo ak chcete existujú neúplné informácie, ktoré sú podmienené ich vysokými cenami. S neúplnými informáciami sú spojené také javy ako oportunistické správanie (opportunistic behavior), morálny hazard , (moral hazard), nepriaznivý výber  (adverse selection).                Oportunistické správanie: Je jasné, že v kontraktoch je potrebné predpokladať opatrenia, ktoré zabránia oportunistickému správaniu sa partnerov.          Morálna hrozba (alebo morálne riziko). Je to typ oportunistického správania, ktorý je spojený s formálnym dodržaním záväzkom, alebo odklonom od nich. Vždy preto vznikajú «contract holes» («kontraktné diery»).          Zavoláte maliara vymaľovať byt. Farba sa odlupuje. Maliar sa vyhovorí, že v kontrakte nebolo, aby urobil aj stierku.               Kontraktným dieram sa nedá vyhnúť, je možné a potrebné vyhnúť sa kontraktným dieram, najmä tým ktoré sú aktuálne v našej situácii.  Aktualizácia určitých parametrov je hlavným problémom reálnych kontraktov. Mali by ste vedieť aké reálne reťazce udalostí budú pre vás aktuálne, a mali by byť všetky opísané v kontrakte. Prípustné je neopisovať tie udalosti, ktorých pravdepodobnosť je ničotne malá, alebo bezpečné body.  UNPERFECT CONTRACTS (NEDOKONALÉ KONTRAKTY).        1. Spot market contracts – spotové (momentálne kontrakty). Môžeme si ich predstaviť nasledovne. Účastníci obchodu sa stretli, vymenili si aktíva a rozišli sa. Spot market contracts sa charakterizujú minimálnou ochranou. Alebo používajú štandardnú formu kontraktných záväzkov, alebo sú založené na existujúcej legislatíve.  Spot market contracts môžu existovať len vtedy, keď hodnota kapitálu vloženého účastníkmi do obchodu je relatívne nie veľká. Keď však niekto použije pätinu svojich prostriedkov do obchodu, nebude používať tento typ kontraktu.               Navonok sa spot market contracts veľmi podobajú na dokonalé (ideálne) kontrakty, hoci takými nie sú. Podobajú sa preto, lebo sú momentálne: Vo veľmi zriedkavých prípadoch predpokladajú súdne spory, alebo určitý typ vzájomnej závislosti. V tom im pomáha konkurencia na trhu, ktorá núti všetkých účastníkov trhu byť čestnými a plniť si svoje záväzky. Trh spot market contracts kde je dôležitá len cena, poskytuje adekvátne cenové signály.  Tam kde existuje efektívne fungujúci trh s efektívnym cenovým mechanizmom, „bodové“ kontrakty sú veľmi rozšírené. Čim viac existujú kontrakty tohto typu, tým efektívnejšia je ekonomika, pretože predpokladajú minimum úsilia účastníkov, teda minimálne transakčné náklady. Ako je známe, transakčné náklady sú minimálne vtedy ako v ekonomike existujú:        – adekvátne informácie (adequate information),        – slobodná konkurencia (free competition),        – prísna legislatíva (strong legislation),        – atmosféra dôvery (trust).                 Práve tieto štyri prvky podmieňujú spot market contracts.  Ak je systém informácií neadekvátny, ekonomickí agenti musia vynakladať dodatočné úsilie na vyhľadávanie informácií. Spot market contacts nebudú existovať, lebo nebude slobodná konkurencia. Prísna legislatíva garantuje jednoduchosť týchto kontraktov. Jednoduchosť je podmienená aj atmosférou dôvery. So vzájomnou dôverou sú späté mäkké inštitúcie.         2.   Relational    contracts     –   vzťahové, alebo relačné kontrakty. Tento pojem zaviedol Oliver Williamson. Bodové a vzťahové kontrakty nepopisujú celý reťazec po sebe nasledujúcich činov (čo je aj nemožné). Namiesto toho sa sústreďujú na opis cieľov a princípov vzájomného pôsobenia zúčastnených strán. Existoval výskumný projekt firiem «Apple» и «Microsoft». Chceli vyrobiť procesor, alebo programové vybavenie a preto založili spoločný podnik. Zafixovali počet pracovníkov, rozdelenie nákladov a rozdelenie možného zisku, ale aj poriadok riešenia sporov. Mali by sa riešiť v priateľskej atmosfére.        Je to klasický  relational contract – zúčastnené strany sa na seba vzájomne spoliehajú, pretože firmy majú záujem na vzájomnej kooperácii. V kontrakte sa však neopisuje, čo konkrétne má robiť, ktorá zo zúčastnených strán.                Ďalší príklad je príklad pedagóga v USA. V tomto kontrakte je masa nezmyselných vecí, napríklad, že pedagóg nemá obťažovať študentov, či študentky, že má garantované miesto na parkovanie. Nie je v ňom mzda, obsah prednášok, ani povinnosti univerzity, čo je spôsobené vzájomnou závislosťou. Ak by sa súdili, vrhá to tieň na pedagóga, ale aj na vysokú školu. Preto môžu mať relačný kontrakt.  Väčšina vzťahových kontraktov je spojená s problémom investícií do špecifických aktív. Práve tieto investície vytvárajú základnú sieť a vnútornú štruktúru kontraktov tohto typu.        3. Employment contracts – zamestnanecké kontrakty.         4. Implicit contracts – implicitné kontrakty. Opiera sa nie na tvrdé inštitúcie, ale na mäkké teda na tradíciu.Existujú aj ďalšie faktory, ktoré analyzuje teória kontraktov.

(Prednesené na Ekonomickej univerzite 30. 11. 2011, ďakujem Karolovi Morvayovi)

poľsko, Protest

Pred sídlom poľskej vládnej strany volal dav po práve a spravodlivosti

26.07.2017 22:02

Niekoľko stoviek odporcov kontroverznej súdnej reformy protestovalo v centre Varšavy pred sídlom vládnej strany Právo a spravodlivosť.

Konzerva, potraviny, plechovka

Na dvojakú kvalitu potravín sa sťažujú aj Rumuni

26.07.2017 20:51

Rumunsko podobne ako štáty V4 vyzvalo EÚ, aby sa zaoberala dvojakými potravinami na západe a východe. Pri testoch takisto našlo rozdiely.

Saakašvili

Porošenko odobral Saakašvilimu ukrajinské občianstvo

26.07.2017 20:09

Ukrajinský prezident zbavil gruzínskeho exprezidenta ukrajinského občianstva. Krok je vyústením sporu, ktorý medzi niekdajšími spojencami v boji proti ruskej agresii vypukol vlani.

Vladimír Mečiar

OKS podala ďalšie trestné oznámenie na expremiéra Mečiara

26.07.2017 18:05

Občianska konzervatívna strana (OKS) podala ďalšie trestné oznámenie na Vladimíra Mečiara za ohováranie nebohého prezidenta Michala Kováča.

vladimir01

Len ďalšia Blog.Pravda.sk stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1
Celková čítanosť: 788x
Priemerná čítanosť článkov: 788x

Autor blogu

Kategórie

Archív